< Späť

Poslanie vedy a náboženstva


Človek má dva aspekty: vnútorný a vonkajší alebo myseľ a telo; tiež intelekt človeka má dva aspekty - vnútorný a vonkajší. Podobne existujú dva druhy nevedomosti: vnútorná a vonkajšia. Vnútorná nevedomosť je spojená s nasledujúcimi otázkami: Aký je pôvod človeka? Čo je zmyslom života? Existuje Boh a život po smrti? Aká je podstata dobra a zla? Vonkajšia nevedomosť sa vzťahuje na nevedomosť o fyzickom svete vrátane ľudského tela. Táto nevedomosť súvisí s otázkami typu: Aké prírodné zákony riadia vesmír?

Od počiatku ľudských dejín až dodnes ľudia ustavične hľadali pravdu, pomocou ktorej by odstránili oba druhy nevedomosti a dospeli k poznaniu. Prostredníctvom náboženstva kráčalo ľudstvo cestou hľadania vnútornej pravdy a prostredníctvom vedy cestou hľadania vonkajšej pravdy. Náboženstvo a veda predstavujú v príslušných oblastiach spôsob hľadania pravdy a usilujú sa o to, aby zvíťazili nad nevedomosťou a získali poznanie. Cesta náboženstva a cesta vedy by sa nakoniec mali spojiť a riešiť problémy spoločným úsilím. Iba vtedy, keď budeme úplne oslobodení od nevedomosti a budeme žiť v dobrom svete v zhode s túžbami našej pôvodnej mysle, môžeme žiť v šťastí.

Pri hľadaní odpovedí na základné otázky ľudského života môžeme zreteľne rozlíšiť dva prístupy.

Prvým prístupom je hľadanie vo výslednom, materiálnom, svete. Tí, ktorí kráčajú touto cestou a sú presvedčení, že je tou najlepšou, sa skláňajú pred schopnosťami vysoko rozvinutej vedy. Sú hrdí na jej všemocnosť a materiálne pohodlie, ktoré poskytuje. Môžeme však prežívať úplné šťastie iba na základe vonkajšieho prostredia, ktoré uspokojuje naše telo? Pokrok vedy môže vytvoriť pohodlné spoločenské prostredie, v ktorom sa môžeme tešiť hojnému blahobytu a prosperite, ale stačí to ku skutočnému uspokojeniu duchovnej túžby nášho vnútorného ja?

Pominuteľné radosti ľudí, ktorí si užívajú telesné radovánky, neznamenajú nič v porovnaní s blaženosťou tých, ktorí kráčajú cestou vnútorného osvietenia a nachádzajú radosť aj uprostred chudoby. Napr. Gautama Budha opustil prepych kráľovského paláca a túlal sa bez domova, aby našiel miesto, kde môže spočinúť jeho srdce.

Podobne ako je pre zdravie tela nevyhnutná zdravá myseľ, je aj radosť tela úplná iba vtedy, ak je uspokojená myseľ.

Kam smeruje veda?

Vedecké bádanie doposiaľ nezahŕňalo vnútorný svet príčiny; obmedzilo sa len na vonkajší svet. Nezahŕňalo svet podstaty, ale obmedzilo sa iba na svet javov. Dnes však veda vstupuje do novej etapy. Je nútená pozdvihnúť svoj zrak od vonkajšieho a výsledného sveta javov k vnútornému a príčinnému svetu podstaty. Vedecký svet si začína uvedomovať, že veda nemôže dosiahnuť svoj konečný cieľ bez teoretického vysvetlenia príčinného duchovného sveta. Podobne ako myseľ nemôže existovať bez tela, nemôže ani svet javov existovať oddelene od sveta podstaty a svet podstaty oddelene od sveta javov.

Druhým prístupom je hľadanie odpovedí za hranicami výsledného sveta javov.

Filozofie a náboženstvá, ktoré túto druhú cestu nasledovali, boli nepochybne značným prínosom. Filozofi, svätí a mudrci sa rozhodli pripraviť cestu dobra pre ostatných ľudí svojej doby. Ale dospel niekedy nejaký filozof k poznaniu, ktoré by dokázalo odstrániť najhlbšie ľudské utrpenie? Ukázal niekedy nejaký učenec jasne cestu tým, že by vyriešil všetky základné otázky života a sveta? Nepriniesli ich učenia a filozofie skôr ešte viac nevyriešených otázok, ktoré naopak vzbudzujú skepticizmus? Aj svetlá duchovnej obrody, ktorými náboženstvá každej doby osvetľovali mnohé duše tápajúce v temnote, sa postupne začali strácať v prúde plynúcich dejín.

Pri hľadaní večného života sa náboženstvá snažili popierať život v tomto svete. Kvôli duchovnému šťastiu pohŕdali radosťami tela. Aj keby ľudia akokoľvek chceli, nemôžu sa oddeliť od reality tohto sveta ani zničiť túžbu po fyzických radostiach, ktorá ich sprevádza ako tieň a ktorej jednoducho nemôžu uniknúť. Tento svet a túžby, ktoré k nemu patria, neúprosne ovládajú veriacich ľudí a sťahujú ich do hlbín utrpenia. Tento rozpor sužuje ich zbožné životy. Aj mnohí osvietení duchovní vodcovia, rozorvaní rovnakým rozporom, dospeli ku smutnému koncu. Súčasné náboženstvá nedokázali prekonať tento vnútorný rozpor a to je hlavnou príčinou ich nečinnosti a ochabnutosti.

Ľudský intelekt dosiahol v súlade s vedeckým pokrokom vysokú úroveň a pre porozumenie skutočnosti si vyžaduje vedecký prístup.

Na druhej strane tradičným náboženským doktrínam väčšinou chýba vedecké vysvetlenie. Znamená to, že súčasné vysvetlenia vnútornej a vonkajšej pravdy sa nezhodujú. Náboženstvo môže dosiahnuť svoj konečný cieľ iba vtedy, ak človek najskôr vo svojom srdci uverí a potom svoju vieru uplatní v živote. Bez pochopenia si človek nedokáže vieru udržať. Pochopenie otvára cestu k poznaniu. Dnes ľudia neprijímajú veci, ktoré nie sú dokázateľné vedeckou logikou. Ak náboženstvá nie sú schopné viesť ľudí k poznaniu, a potom aj k viere, nemôžu naplniť svoj účel. Aj vnútorná pravda si vyžaduje logické a presvedčivé vysvetlenie. Náboženstvá celé dejiny speli do bodu, v ktorom budú ich učenia vedecky objasnené.

- sj -

Prameň: Boží Princíp, výklad, str. 2-6


Otázky, komentár: info@boziprincip.sk