< Späť

Je teória o reinkarnácii pravdivá?

Reinkarnácia hlása, že duša má po sebe nasledujúce fyzické telá, a tým veľa životov na zemi. Prívrženci učenia hľadajú odpovede na otázky, ako napríklad: prečo je jeden človek tak dobre situovaný v živote, že má všetky výhody, ktoré mu môžu poskytovať peniaze a kultúra, kým nejaký iný človek sa narodí do veľmi ťažkých podmienok, kde úspech v živote sa javí nemožným? Prečo sa narodí jedno dieťa ako mrzák, alebo slepé, kým druhé dieťa príde na svet so zdravým telom? Prečo sa dožije jeden človek vysokého veku, kým iný zomrie už po niekoľkých rokoch?
Ľudia nie sú slobodne a navzájom rovnocenne narodení, ale svoje životy začínajú ako kone na dostihoch, pričom niet dvoch, ktorí by niesli rovnakú záťaž. Prečo by to malo byť tak, keď Boh je skutočne spravodlivý? Reinkarnisti hlásajú, že dnes žneme plody tých semien, ktoré sme zasiali v priebehu mnohých predchádzajúcich životov buď k dobru, alebo ku zlu. V zákone karmy leží zakotvené, že človek je zodpovedný za následky každého počínania v tomto, alebo v budúcom živote. Niektorí z tých, čo stoja dnes na najnižšom sociálnom stupni, putovali predtým na zemi ako králi, prezidenti, generáli a kňazi, a niektorí, ktorí dnes zastávajú vedúce pozície, sa morili v predošlých časoch ako jednoduchí roľníci, veslovali na galejach, alebo dokonca nosili reťaze otroka.

Reinkarnisti hovoria, že sme tu pre to, aby sme sa duchovne vyvíjali, to znamená, aby sme plne chápali náš duchovný stav a dosiahli plnú kontrolu nad našou mentalitou. Ďalej tvrdia, že dosiahnutie tohto počas jedného života je ťažké. Z toho dôvodu sa musíme mnohokrát vrátiť na zem, aby sme sa viac naučili. Prečo sa nedá učenie zakončiť v rozpätí jedného života? Teória reinkarnácie hlása, že to je nemožné pre lenivosť a nečinnosť ľudí, ich odpor radikálne sa zmeniť a prijať nové myšlienky, ich sebauspokojenie a predovšetkým pre ich nevedomosť o vlastnom nekonečnom potenciáli. Väčšina ľudí na tomto svete je, vzhľadom na ich duchovný rast, ešte stále nečinná a nie náchylná k tomu, aby sa zmenila. Čo sa naučili vo svojich mnohých predchádzajúcich životoch? Ak nič, v čom tkvie potom zmysel návratu? Každé dieťa sa začína učiť, vychádzajúc z úplnej nevedomosti. Neexistuje žiaden dôkaz na to, že niekto si prinesie vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v niekdajšom živote. Aký zmysel majú neustále návraty, keď sa aj tak vždy musí začínať odznovu? Toto učenie je v protiklade s Princípom stvorenia – človek mal pôvodne dosiahnuť dokonalosť v rozpätí jedného života, vojsť do neba a žiť s Bohom v radosti a nádhere vo večnosti!

Ak by reinkarnácia bola pravdivá, nemali by sme mať medzi nami dôkazy o tom v podobe mnohých dokonalých duší? Zaiste by malo byť teraz mnoho zrelých a pokročilých duchov medzi zámožnými a mocnými zeme. Ale súhlasí to? Naopak, v mnohých prípadoch sa zdajú byť presne takými nezrelými a nedokonalými ako zvyšok ľudstva. Ak materiálne uprednostnení ľudia na zemi požívajú zárobok za ich dobre vedený život v minulosti, nemalo by byť potom medzi nimi viac dôkazov v podobe nadpriemerných ľudí a dokonalých duší? Predsa však nevidíme žiadne takéto dôkazy. Keby bola reinkarnácia skutočnosťou, nemali by ľudia majetní a ľudia s mocou a pozíciou byť v tomto živote značne šťastnejší a vyrovnanejší ako tí, ktorí žijú v horších pomeroch? Sociálne analýzy však dokazujú, že to nie je tak.

Materiálne bohatstvo, dobré prostredie, fyzický komfort, najlepšie vzdelanie, úcta a moc, v podstate, vzhľadom na duchovné hodnoty, nepredstavujú skutočné požehnanie. František z Assisi sa vzdal svojho majetku a luxusu a stal sa mníchom, aby nasledoval Ježiša. Tomáš Akvinský zanechal šľachtický stav a stal sa pokorným kňazom, aby hľadal duchovnú pravdu. Albert Schweitzer si zvolil život s Afričanmi, aby im slúžil v kresťanskej láske, pričom sa vzdal dobrej pozície a vysokej životnej úrovne. Helene Keller, hoci slepá a hluchonemá, dosiahla najvyšší akademický titul a našla duchovné poznanie a pokoj. Je dôležité vedieť, že to, čo teraz robíme, určuje náš život a charakter v duchovnom svete. Musíme sa usilovať splniť Boží príkaz pre náš život.

Reinkarnisti sa domnievajú, že celý vývoj všetkých našich životov je nahromadený v hlbších stupňoch nášho podvedomia, a teda naša terajšia mentalita a v dôsledku toho náš osud je logickým výsledkom tých životov, ktoré sme prežili až do súčasnosti. Je pravdou, že dojmy a skúsenosti raného detstva vnikli hlboko do nášho podvedomia a môžu do určitého stupňa ovplyvňovať ľudskú mentalitu. Kým naše fyzické telo spí, môže sa duša pohybovať na iných miestach, na ktoré sa potom po zobudení vôbec nevieme rozpamätať. Tieto dva faktory môžu byť dôvodom pre mnoho spomienok na miesta a ľudí, ktoré presahujú oblasť vedomých skúseností.

Na predchádzajúce formy bytia nemáme ani nepatrné spomienky. Reinkarnisti vysvetľujú túto skutočnosť hlásaním, že ľudia sú už obvykle náchylní v tomto živote si robiť starosti a žialiť nad uplynulými udalosťami. Keby sa museli zaoberať materiálom z mnohých životov, rýchlo by zničili seba samých. Preto, ako hovoria oni, utkala príroda závoj zabudnutia nad začiatkom nášho bytia a z dobrých dôvodov skrýva spomienku na predchádzajúci život. V tomto živote máme žať to, čo sme zasiali počas iného života. Prečo je nám však daná zodpovednosť za čosi, na čo sa nevieme rozpamätať, a tak to nemôžeme nikdy vedome napraviť?

Dovolávajú sa niekoľkých prípadov, keď si ľudia pri čítaní dejín antiky alebo pri rozprávaní z iných zemí a dôb "spomenú" na príbehy, o ktorých práve čítajú. "Spomienka" tohto druhu vystúpi, ak spoluúčinkujúci duchovia zosilnia mentálne predstavy, ktoré sa nezmeniteľne vytvárajú pri čítaní. Emanuel Swedenborg, veľký mystik 17. storočia, vysvetľuje tieto spomienky takto: "Ak by duch rozprával k človeku zo svojich vlastných spomienok, mohol by sa tento človek domnievať, pretože si nie je skutočnosti vedomý, že sú to jeho vlastné myšlienky, ktoré má v pamäti, hoci sú to myšlienky ducha. To by znamenalo, že je to spomienka na niečo, čo ten človek nikdy nepočul ani nevidel." Teda takéto prekvapujúce predstavy a myšlienky sú prítoky zo spomienok spoluúčinkujúcich duchov.

Reinkarnácia pokladá rozmanitosť ľudských talentov za výsledok ich aktivity v druhom živote. Domnievajú sa, že zázračné deti sú duše, ktoré získali svoje schopnosti v predošlom živote. Na to existuje však lepšie vysvetlenie. Nadania detí sa dajú ľahko sledovať už po podobne nadaných rodičoch alebo predkoch. Takíto talentovaní ľudia môžu byť neviditeľne vzdelávaní, a to duchmi s umeleckými vlohami, ktorí túžia pokračovať vo svojich dielach pre radosť a v prospech ľudstva. Nazývame to rad poslaní. Samozrejme, títo umelci-duchovia dbajú vždy na to, aby našli rozumom obdarené a pre ich účel najlepšie vhodné telá. Zomretí umelci, autori, hudobníci alebo básnici, aby mohli splniť svoje poslania, nadväzujú styky s ľuďmi na zemi, ktorí majú rovnaké povahové črty alebo záujmy. To isté sa vzťahuje na oblasť vedy, filozofie, ekonomiky, politiky alebo nejakého iného odvetvia. Duchovné bytosti s podobnými záujmami a nadaniami prichádzajú na zem, aby podporovali ľudí v ich úsiliach.

Reinkarnačné učenie odporuje skutočnosti prirodzeného duchovného rastu. Krátkemu životu sa pripisuje príliš veľký význam. Myšlienka, že sa musíme opäť vracať k pozemskému životu, aby sme sa stali dokonalými, neznamenala by nič iné ako to, že sa musíme opäť vrátiť do materskej školy po tom, čo sme už raz absolvovali materskú školu, základnú školu a univerzitu. Čo je pozemský život, ak nie materskou školou? Nesmiernym možnostiam ďalšej školy v duchovnom okruhu sa pripisuje veľmi malý význam. Celá teória reinkarnácie je obmedzená predstava, ktorá neberie do úvahy, že tento svet je vývojovou oblasťou. Na neviditeľnej strane existuje mnoho stupňov a škôl, ktoré ponúkajú oveľa väčšie možnosti vývoja, ako to tento smrteľný svet robí.

Napokon si musíme uvedomiť, že duchovným princípom je, že duša môže dosiahnuť dokonalosť iba v spojení s fyzickým telom. Na základe tohto princípu sú všetky duchovné bytosti bez fyzického tela ešte nedokonalé a musia nadviazať kontakt s ľuďmi na zemi, aby sa mohli vyvinúť k dokonalosti. Teória reinkarnácie sa zdá byť nedorozumením a nesprávnym vysvetlením procesov, ktoré sa objavujú pri fenoménoch prechodne sa zdržiavajúcich duchov v tele pozemskej bytosti. Bytosti oddelené od tela sa vracajú ako duchovia späť, aby ako neviditeľní učitelia pomáhali ľudstvu a viedli ho. Nie je to však fyzická reinkarnácia, ale návrat v duchu s úmyslom slúžiť a pomáhať tým na zemi. Čím viac druhým pomáhajú, tým väčšie sú pokroky, ktoré dosiahnu. Aby však našli pravú osobu, musia hľadať spoločnú základňu pre vzájomnú výmenu. Zvlášť v tomto čase môžu duchovné bytosti, pomáhajúce a slúžiace tým, ktorí spolupracujú s Kristom, dosiahnuť dokonalosť.

Namiesto toho aby pomáhali, môžu byť predstavy o reinkarnácii veľmi nebezpečné. Bytosť, zameraná na pozemský život, silne viazaná na fyzický svet, môže spoznať túto teóriu a pevne si zaumieniť reinkarnovať sa, výsledkom čoho je, že sa zakotví do aury osoby, citlivej na duchovný vplyvy. Obete takýchto duševných posadnutostí sú často vo veľkej tiesni.


Otázky, komentár: info@boziprincip.sk