< Späť

Existuje život po smrti?

Viditeľný svet je toto hmotné univerzum a neviditeľný svet je univerzum za hranicami fyzického zmyslového vnímania. Ateisti popierajú neviditeľný svet. Hovoria, že tento tajomný svet, ktorý nemôže byť vnímaný fyzickými zmyslami, neexistuje a je ilúziou. Duchovný svet však nie je svet, ktorý nie je možné vnímať, naopak, je zreteľne vnímateľný, avšak inými zmyslami, ako sú fyzické. Ako objektívnu skutočnosť ho môžeme, ba musíme vnímať a síce duchovnými zmyslami. Je chybou sa domnievať, že existuje iba svet vnímateľný fyzicky!

Naše fyzické zmysly sú obmedzené, a preto nemôžeme vnímať veci za týmito hranicami, hoci existujú. Človek počuje zvukové vlny len v rozhraní 16 – 16 000 kmitov/s. Svet môžeme vidieť, len ak je odrazený pomocou nejakých svetelných lúčov. Pritom však krátkovlnné a röntgenové lúče sú neviditeľné. Pomocou zdokonalených prístrojov možno už dnes dokázať existenciu vecí, ktoré boli v minulosti neviditeľné a nepočuteľné. V budúcnosti bude človek môcť pomocou vedy vnímať svet, ktorý bol predtým považovaný za ilúziu. To neznamená, že tento svet môžeme vnímať až potom, keď to veda umožní. Naopak, keď má človek vyvinuté duchovné zmysly, môže ho vnímať podľa svojho želania. Jestvujú mnohí ľudia, ktorí sú schopní duchovný svet vnímať. Niektorí už prenikli hlbšie do jeho tajomstiev. Emanuel Swedenborg (1688 -1772), švédsky vedec a náboženský mysliteľ, opísal svoje skúsenosti v knihe Nebo a peklo.

Boh stvoril kozmos v polarite, stvoril všetky veci vo vzájomnom vzťahu subjekt – objekt. Človek má dušu a telo, preto musí mať svet tiež dvojakú povahu. Hmotný svet bol stvorený ako okolie pre fyzické telo človeka a duchovný svet je prostredím pre jeho dušu. Vzťah medzi nimi je podobný ako vzťah medzi ľudskou dušou a telom. Ako je duša subjektom tela, je aj duchovný svet subjektom viditeľného. Telo sa pohybuje tak, ako sa pohybuje srdce (duša). Deje v duchovnom svete sa odrážajú vo fyzickom, pretože duchovný svet je príčinou a fyzický svet účinkom. Ľudské telo je súhrnom fyzického, kým duša je súhrnom duchovného sveta. Preto je človek ako mikrokozmos súhrnom celého kozmu. Človek a kozmos sa zhodujú v štruktúre a v elementoch, aby tým mohol človek vnímať neviditeľný i viditeľný svet a s nimi oboma nadviazať dokonalý vzťah dávania a prijímania.

Človek nie je len vládcom oboch svetov, ale aj dynamickým centrom radosti a súladu medzi nimi. Tieto dva svety sú od seba úplne odlišné, preto medzi nimi nemôže prebiehať priama výmena dávania a prijímania. Duša človeka má však spojenie s duchovným a jeho telo zasa s fyzickým svetom. Preto môžu tieto dva svety za pomoci človeka vstúpiť do priameho vzťahu dávania a prijímania. Nekonečnú krásu, lásku a radosť duchovného sveta môže totiž človek vnímať a odrážať ich vo fyzickom svete tak, aby sa život na zemi stal nebeským. Na druhej strane duchovný svet sa naplní radosťou, keď človek vníma krásu, lásku a radosť hmotného sveta a odráža ich v duchovnom svete. Človek je energiu plodiacim sprostredkovateľom vzájomnej výmeny medzi oboma svetmi a ich centrom. Aby mohol túto úlohu splniť, musí medzi jeho dušou a telom prebiehať dokonalý obeh dávania a prijímania. Jeho duchovné a fyzické zmysly sú si navzájom ozvenou. Takto môže telo človeka vnímať duchovný a ľudská duša fyzický svet. Hriešnym pádom sa dostali duša i telo človeka do zmätku! Pretože duša a telo človeka sa po páde neoddelili od seba úplne, do určitej miery je medzi nimi ešte možná istá výmena. Je však nedokonalá. Tak bolo možné, že človek občas mohol vnímať duchovný svet, alebo ho mimovoľne cítil, a duša sa mohla dokonca vo fyzickom tele aj trocha vyvíjať.

Vzájomný vzťah medzi dušou a telom. Človek pozostáva z vnútra a vonkajšku. Čo si myslí a cíti, prejavuje sa vo výraze tváre a v činnosti celého tela. Telo je teda riadené srdcom, ktoré je vnútornou príčinou a účelom. Srdce je neviditeľné fyzickému vnímaniu a jeho funkcia prekračuje čas a priestor. Srdce však môžeme vnímať, ak pozorujeme jeho telesné prejavy. Dokonca aj rastliny a zvieratá majú presný a určitý účel, ktorý určuje ich pohyby a akcie. V protiklade k telu, ktorého život je ohraničený, žije duša navždy ako bytosť duchovného sveta. Fyzické telo potrebuje pre svoj rast rôzne prvky z hmotného sveta. Podobne aj duša potrebuje pre svoj vývoj isté prvky od fyzického tela, ktoré jej slúži ako pôda pre jej rast. Rast všetkých vecí prebieha troma stupňami: formovanie, rast a dovŕšenie, a rovnako aj duša sa vyvíja v priebehu troch vývojových stupňov. Duša na stupni formovania je označovaná ako duch formy, na stupni rastu ako duch života a na stupni dovŕšenia ako božský duch. Duše na rôznych stupňoch možno odlíšiť. Duchovia formy sú nedokonalí, duchovia života sú vyvinutejší ako predošlí a svietia odrazeným svetlom ako Mesiac. Božskí duchovia sú najvyvinutejší a šíria okolo seba jasné svetlo. Inak povedané, božský duch je osoba s dokonalým srdcom. Človek na úrovni božského ducha úplne cíti Božie srdce, je s ním spojený a žije s ním. Miesto, kde sa zdržujú božskí duchovia, sa nazýva nebo, či už je na zemi, alebo vo svete duchov. Pretože sa človek za spolupráce so svojím telom stáva božským duchom, niet pochybností, že sa nebo musí začať na zemi! Človek by sa mal stať božským duchom za svojho pozemského života; ešte vždy je konečným cieľom každého jedného človeka sa ním stať.

V akom vzájomnom vzťahu sú duša a telo? Ak preskúmame ich zloženie a rast, zistíme, že fyzické telo sa skladá z fyzickej mysle a tela. Toto možno porovnať s mysľou a telom zvierat. Telo rastie tým, že prijíma nehmatateľné elementy: teplo, svetlo a vzduch a hmatateľný element – potravu. Teda sú dva druhy týchto prvkov: pozitívne a negatívne. Úlohou fyzickej mysle je zabezpečovať existenciu, ochranu, pohyb, vnemy a pocity ľudského tela. Má teda úlohu biologického inštinktu. Duša pozostáva z nehmotného srdca a nehmotného tela. Duša potrebuje pre svoj rast dva druhy elementov, podobne ako potrebuje fyzické telo. Pozitívnym prvkom je element života (+) od Boha, ktorý zahŕňa Božiu lásku, pravdu a atmosféru, plodiacu energiu. Jeho protikladom je prvok vitality (-), ktorý vyžaruje z fyzického tela. To je prvok života. Vývoj je možný len pomocou dávania a prijímania medzi prvkom života a prvkom vitality.

Duša dostáva životnú silu, ak ju fyzické telo úplne poslúcha a medzi oboma je dokonalý obeh dávania a prijímania. Takto rastie duša pekne a voľne tým, že dostáva od tela prvok vitality. To je dôvod, prečo cítime radosť a energiu, keď je naše telo zdravé, aktívne a v súlade s dušou. Tento pocit plný energie je elementom vitality. Duša naplnená Božím ideálom, nádejou a láskou dáva zdravie a silu ďalej celému telu. Pretože duša sa vyvíja v spojení s fyzickým telom, vyvíjajú sa aj duševné schopnosti človeka takýmto spôsobom. Človek môže vnímať krásu a radosť v duchovnom svete len v takom rozsahu, v akom ich prežíva na zemi. Vo svojom živote v duchovnom svete pokračuje na tom stupni svojich pocitov, po ktorý sa vyvinul na zemi.


Zdroj: Young Oon Kim, Divine Principle and its Application, Washington D.C. 1968


Otázky, komentár: info@boziprincip.sk